1. |
Systémová pieseň
03:24
|
|||
|
Si uväznený v hroznom kolobehu,
len cestou systému musíš dneska ísť!
Od narodenia si daný do obehu,
aj sám si už na to musel prísť!
Systém nežiada od teba toho moc,
len makať a kupovať, tak to musí byť!
Nikdy ti nikto nepríde na pomoc,
veď predsa krásne je v zlatej klietke žiť!
Si uväznený vo vlastnom kolobehu,
dokážeš si to uvedomiť?
Čas premieňaš na peniaze v obehu,
kedy potom si to chceš všetko užiť?
Zvyk je železná košeľa
a pod pozlátkou život na úver.
Žiješ preto, aby si pracoval,
alebo pracuješ, aby si žil?
Refrén:
Práca, výroba, spotreba!
Práca, výroba, spotreba!
Práca, výroba, spotreba!
Systém chce robotov,
ľudí mu netreba!
Text - Andrej Križan / Mišák Štramák
|
||||
2. |
Vo vlaku
04:05
|
|||
|
Na pravej strane zima, na ľavej strane jar,
ako všetci blázni v slnku umývam si tvár.
Oproti mne sedí éterická žena,
aj keď v zimnej bunde, predsa obnažená.
V celom tomto vlaku nieto živej duše,
o to sa mu ľahšie po koľajach kluše.
Či do cieľa ma dovezie tajne som sa bál,
ale dnes už o ten cieľ sotva by som stál
Refrén:
Vo vlaku sedím a hľadám seba a stratený svet,
vo chvíli keď ho zbadám ujde mi do trápnych viet.
Text - Andrej Križan
|
||||
3. |
Neviem
03:34
|
|||
|
Stojím uprostred ulice,
v hlave milióny myšlienok,
bojím sa čo príde nabudúce,
a pritom desím sa spomienok.
Čakám na stanici svet,
neviem, kedy sa pohnem,
už ani len sĺz tu niet,
možno o chvíľu zdochnem!
Kráčam po pustej krajine,
bez nádejí a snov,
neviem, kto je tomu na vine,
že život je len trápnou hrou!
Neviem, neviem, neviem čo robiť mám
Text - Andrej Križan
|
||||
4. |
∞ Začiatok konca ∞
04:55
|
|||
|
Poďme sa na chvíľu baviť o živote.
Mohlo by sa zdať, že sme dosť veľkí, aby sme ho chápali.
Pri každom zrode života cítime istú neopísateľnú radosť.
Ale sme na to pripravení? Áno, sme.
Dvadsaťštyri najdlhších hodín, ktoré po minutách rátame.
Kedy už konečne prídeš? Ponáhľaj sa!
Prečo musí byť život vykúpený toľkou bolesťou?
A potom akoby si mame z oka vypadla.
Aj po prebdenej noci kedy človek ako zombík ide z minima na maximum
si môžme povedať, že to za to stálo.
Možno prídu niekedy aj chvíle, kedy ťa budeme za niečo haniť.
Ale ver, že vždy ťa budeme chápať a ľúbiť.
Refrén:
Sú to radosti, občas starosti,
je to celý rad každodenných maličkostí.
Sú to chvíle, ktoré vytvárajú náš svet
∞ ∞ ∞ ∞ ∞ ∞
Zmeňme na chvíľu tému,
lebo smrť nám dýcha na chrbát.
Otca som nikdy plakať nevidel,
až vtedy keď mu zomrel brat.
Na Dalího hodinách zastavil čas.
Márne sa snažím prijať to,
čo čaká každého z nás.
Nie sme pripravení, nikto nie je
aj keď sa to môže zdať.
Vo chvíli keď to príde,
ideme si oči vyplakať.
Irónia pozemského života,
mladý človek odišiel zo sveta.
Zostalo prázdno, ako balvan
obrovské a ťaživé.
To ticho ktoré hučí v hlave
je nepríjemne mrazivé.
Chcem pochopiť význam smrti,
toľko vecí tu po Tebe zostalo.
Z dialógu je zrazu monológ,
nie na chvíľu, nastálo.
Text - Mišák Štramák
|
||||
If you like Mišák Štramák, you may also like:
The lead singer of punk band Camp Cope ventures into romantic synth-pop territory, tempering slick arrangements with bare sentiment.
go to album
Sorry I'm So Sensitive
by Bea Stewart
The second EP from Northern Irish singer-songwriter Bea Stewart runs from gentle folk to pillowy pop ballads, all perfectly executed.
go to album
The Room
by Fabiano do Nascimento & Sam Gendel
featured on Bandcamp Radio Jan 9, 2024
go to album
Stirring Americana set to acoustic arrangements and topped by the legendary Alice Gerrard’s lovely, world-wise voice.
go to album
Michelle Stodart’s folk music captures hope in melancholy, addressing the transformational aspects of the most challenging times.
go to album
Veneer (20th Anniversary Deluxe Edition)
by José González
featured on Bandcamp Radio Aug 29, 2023
go to album
Introspective, homespun folk tunes from John Donne that feel informed by the sugary bleakness of '80s and '90s indie pop.
go to album
